5.kapitola
Snažila som sa čo najdlhšie pozerať na dom , či tam náhodou nezbadám Damona. Ale na moje „veľké šťastie“ sa ani záclona nepohla. Katherine mi nakoniec zviazala ruky , nohy a na ústa mi dala pásku. Ach , keď toto skončí dobre ... Posadila ma do auta a šli sme krátko. Vytiahla ma z auta a ťahala ma. Počula som , že neďaleko je železničná trať. Počula som aj rieku. Zrazu ma Katherine prudko donútila posadiť sa.
„Hm...“ Dosť ma to zabolelo. „Elena...“ Počula som hlas. Bol veľmi povedomý. STEFAN! Začala som sa hmýriť , pretože som ho chcela vidieť. Dali mi dole šatku z očí. Videla som ako sa Stefan opiera o stôl a usmieva sa. Nechápala som to. V tom Katherine podišla k nemu. „Ďakujem , zlatko.“ Zlatko ? Čože ? Čo to má znamenať ? Toto nie je Stefan. O čo tu do čerta ide ? Pokrčila som čelo a chcela som strašne zistiť to , čo sa práve deje. Stefan sa stále na mňa pozeral a usmieval sa. Poobzerala som sa okolo a na ľavo odo mňa sedel pri stole nejaký chlap a popíjal kávu a taktiež sa usmieval. Vyzeral , že sa dobre baví na tom. Vedľa neho sedela nejaká žena a niečo si mrmlala po latinsky. Musela byť čarodejnica. Keď som sa mu pozerala do očí tak sa viac a viac usmieval. Zrazu vstal a pomaly šiel ku mne. „Ďakujem Katherine.“ Podišiel až ku mne a chytil mu bradu do svojich prstov. „Ach ako sa podobáte.“ Pokrútil hlavou. Zdvihla som čelo a ďalej som sa tvárila nechápavo. Asi pochopil , že neviem o čom „točia“. „Prepáč , som to ja , ale hlupák.“ Elegantne sa usmial. Srdce mi začalo rýchlejšie biť. „Volám sa Klaus.“ Tak toto bol gól. Len toto nie! A čo budem teraz robiť? Najstarší z najstarších je tu a našiel ma. Ale viac ma trápilo , prečo je Stefan s ním. Trošku som sa posunula , aby som sa mohla pozrieť na Stefana. On sa na neho pozrel tiež. „ Ach. Neboj sa , Elena. Tvoj Stefan ťa nezradil.“ Ukázala na tú čarodejnicu pri stole. „Moja krásna čarodejnica mi pomáha s tým , aby bol na mojej strane. Ešte mám v pláne jeho brata.“ Zase sa usmial a ja som cítila , že toto nedopadne dobre. Hlavne nie pre mňa.